Rozhovor s hlavním trenérem žákovských kategorií Romanem Dvoranem


Můžete popsat Vaši volejbalovou kariéru aktivního hráče a jaké jste měl největší úspěchy?
Volejbal som začal hrať na Základnej škole v Martine, ako 15 ročný som hral v klube TJ Strojárne Martin, kde však bolo len družstvo mužov, s ktorými som trénoval a po doporučení trénera aj hral v 1.lige mužov. Ako 17 ročný som prestúpil do Strediska vrcholového športu mládeže UK Bratislava. Po prvom ročníku na vysokej škole - Slovenská vysoká škola technická v Bratislave, som roku 1983 prestúpil na Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline a zároveň som začal hrávať za družstvo Stavbár Žilina. V poslednom ročníku štúdia na VŠ sme so Žilinou postúpili do Československej extraligy. V kvalifikácii sme porazili družstvo Chemička Ústí nad Labem. Bolo to v roku 1986. V sezóne 1986/87 som bol na základnej vojenskej službe a hral som volejbal v družstve ČH Bratislava, ktoré hralo Československú extraligu. Po jednej sezóne v ČH Bratislava som sa vrátil do Žiliny, kde som sa usadil a hral až do roku 1991.
A hráčské úspěchy? Určite spomínaný postup do ČS extraligy, 3. miesto v európskom Pohári federácie s družstvom ČH Bratislava v roku 1986, 2. miesto v Československej extralige mužov v sezóne 1990/1991. Na finálovom zápase v Žiline bolo v hale na Bôriku 4500 fandiacich divákov. Zápas s Olympom (bývalá Rudá hviezda) Praha sme však 3:2 prehrali. Ešte som hral dve sezóny v Púchove za Matador a jednu sezónu v Klagenfurte. Prišli zranenia a aktívne hratie som ukončil v mojich 34 rokoch.
Jak jste se dostal k trénování?
Po skončení hráčskej kariéry som začal trénovať v klube Stavbár Žilina, v ktorom som odohral rozhodujúce roky volejbalového života. Trénoval som postupne všetky kategórie mládeže. O trénovanie som mal prirodzený záujem a postupne som si zvyšoval trénerskú kvalifikáciu, až na najvyšší možný stupeň v rámci legislatívy na Slovensku.
Kterými kluby a kategoriemi jste jako trenér doposud prošel?
Od roku 1996 som trénoval chlapcov v Žiline. V roku 2013 som vstúpil do klubového projektu Volejbalový klub mládeže Žilina a Volejbalový klub polície Bratislava. Striedavo som trénoval kadetov a juniorov v Žiline aj Bratislave ako tréner CTM. V súťažiach sme mali spoločné družstvá v kadetoch aj junioroch.
Jaké jste zaznamenal největší úspěchy jako trenér?
S rokmi tréningu prišli aj výsledky. Postupne sa mi aj s mojimi kolegami trénermi a samozrejme hráčmi podarilo získať Titul Majster Slovenska v žiakoch , kadetoch aj junioroch. Presnú štatistiku získaných medailí do tretieho miesta na Majstrovstvách Slovenska si nevediem. Ročníky hráčov sa stále menia, ale získané spomienky a medaily hráčom ostávajú. Pre mňa je úspechom výborne zvládnutá technika všetkých herných činností u jednotlivcov, nielen samotná získaná medaila na krku hráčov.
Prošel Vašimi rukami nějaký dnes slavný volejbalista?
Najslávnejším mojim bývalým zverencom je rodák zo Žiliny Lukáš Diviš. Lukáša som zaradil v žiackom veku do tréningu kadetov a juniorov. Už v mladom veku vynikal schopnosťami a citom pre loptu. Postupne prešiel všetkými reprezentačnými družstvami Slovenska od kadetov, juniorov, až po seniorov. Vyhral Ligu Majstrov s nemeckým Fridrichshafenom. Dnes hrá v Rusku Superligu. Pre fanúšikom v Česku je zaujímavým menom aj Tomáš Kriško. Hrá smečiara v Liberci. Svoju volejbalovú kariéru odštartoval pod mojím vedením v Žiline. S konkurenčným Libercom získal mužský extraligový titul a v minulej sezóne tretie miesto. Tomáš hrá aj v reprezentačnom družstve Slovenska. Cez ruky mi prešli aj ďalší hráči a som rád, že som s nimi mohol pracovať. Sledujem ich výkony v extralige na Slovensku a niektorých aj v zahraničných ligách.
Jak jste se dostal do kontaktu s VK Ostrava?
Niekoľkokrát som sa s družstvami Žiliny zúčastnil zimného turnaja v Ostrave. Na turnajoch som spoznal trénerov , zázemie klubu a podmienky, v ktorých celý klub pracuje. S Tomášom Zedníkom sme pred rokmi boli súpermi na palubovke. Viac krát som bol v predošlých sezónach na extraligových zápasoch, vrátane zápasu v ktorom Ostrava získala titul Majstra ČR. Bol to skvelý športový zážitok. Vedenie klubu ma oslovilo koncom roka 2016. Mojou podmienkou bolo, že detaily možnej spolupráce preberieme až po skončení sezóny 2016/2017. Tak sa aj stalo a koncom mája 2017 sme sa dohodli.
S jakou představou a vizí jdete to našeho klubu pracovat s žákovskými kategoriemi?
Od vedenia som si vypočul predstavy a plány do budúcich sezón. Zásadnou úlohou je rozšírenie najmladšej základne a rozbehnutie nových školských buniek na základných školách. Tréning pre najmenších by mal v budúcnosti napomáhať v posune hráčov do družstva mladších a starších žiakov. Najmladší budú fungovať formou náboru a z nich následne vyberieme najlepších adeptov pre žiacku kategóriu. V skupine starší žiaci je samozrejme úlohou zjednotenie techniky herných činností a odstraňovanie individuálnych chýb. Výkonnostným cieľom je postup do finálového turnaja starších žiakov a úspešná hra v Českom pohári. Starší žiaci sa musia hlavne vysporiadať s novou situáciou, ktorou je zníženie vekovej kategórie žiakov na ročník narodenia 2003/2004.