Richard Vlkolinský představuje svou trenérskou cestu

Muži

Rodák z moravských Ivančic, slovenský úspěšný trenér a asistent u slovenské reprezentace zahájí 2. srpna v našem extraligovém týmu přípravu na další sezonu.

„Motto Ostravy vždy bol bojovný herný prejav, a to sa mi páčí. Filozofia? Vyhrať, nič len vyhrať. Je to jedno, či je súper v tabulke prvý alebo posledný, vždy vyhrať. Ak všetci zhodnotíme, čo sme pre to spravili, máme stále možnosti byť úspešní, a o to ide,“ komentuje Richard Vlkolinský hlavní důvod, proč se rozhodnul pro Ostravu.
Překvapila vás nabídka z Ostravy trénovat extraligový tým?
No k ponuke z VK Ostrava došlo náhodou. Manažer Tomáš Zedník, s ktorým sa poznáme tridsať rokov, mi volal v súvislosti s inou záležitosťou. Keďže sa poznáme, spadla reč aj na hľadanie trenéra. Spomenul som mu, že nemám momentálne žiadne aktivity po rozpade VK KDS Košice. Túto novú informáciu prejednal s kompetentnými v klube a myslím do dvoch dní mi zavolal, že je záujem. Prekvapilo ma skôr to, že mi klub vyšiel v ústrety, keďže mojou podmienkou bola rodina, vytvorili mi podmienky pre to, aby som v Ostrave bol s ňou. To ma potešilo.
Jakou máte představu a plán obsahu letní přípravy?
Plán prípravy sa priebežne tvorí, takže úplne presne Vám to dnes nepoviem, ale bude včas hotový. Samozrejme tá „prípravná bolesť“ tam bude, bez toho to nejde. Sú v pláne stretnutia, turnaje, tak snáď nám to opatrenia alebo zhoršená zdravotná situácia neprekazí .
Dále jsme si s Richardem Vlkolinským povídali o jeho dosavadní volejbalové kariéře:
Můžete popsat Vaši hráčskou kariéru?
Volejbal hrám od svojich 16 rokov. Začal som neskoro, ale rýchlo som sa všetko naučil a stihol som ešte mládežnícke kategórie mladšieho a staršieho dorastu. Dnes kadeti, juniori v Prešove. Po skončení strednej školy som nastúpil na vojnu. Výber a prerozdelenie volejbalistov bolo v Liberci. Mňa pridelili do RH Frýdek – Místek, kde som bol 2 roky. Pred koncom vojny som absolvoval prijímacie pohovory a talentové skúšky na UPJŠ, pedagogickú školu v Prešove. Štúdium a volejbal išli ruka v ruke, takže som v Prešove ostal. Nastúpil som tam na ZŠ s športovými volejbalovými triedami. Dostal som sa do rozhodovania pokračovať v hráčskej kariére, alebo ostať už trénerom mládeže v Prešove.
Co rozhodlo o tom, že jste se po skončení kariéry stal trenérem?
Vyhralo to druhé, keďže triedy boli rozbehnuté a v spolupráci s trénermi v klube sa rýsovalo, že to bude výnimočná generácia. Rozhodlo už množstvo vykonanej práce a hlavne ma to bavilo, takže som trénerom ostal a hráčsku kariéru zanechal. V trénerskej práci som pokračoval aj pri ženách v Žiari nad Hronom, kde som tiež čiastočne učil v športových triedach a viedol profesionálne družstvo žien.
Můžete popsat Vaše dosavadní trenérská angažmá a nejvýraznější úspěchy?
Potom späť do Prešova na dva roky. Najdlhšie pôsobenie mám v klube VK Chemes Humenné, kde som nastúpil ako mládežnícky tréner, no okolnosti sa vyvinuli tak, že už v druhom roku som viedol A tím Humenného. Pracovalo sa tam dobre. Cez športové triedy na ZŠ, SŠ bola možnosť vychovávať a naozaj sa to darilo. V sezóne 2007/2008 klub získal premiérový titul. V družstve som mal paradoxne komplet východoslovenské družstvo aj s hráčmi, ktorých som mal aj v Prešove. Titul sa nám podarilo získať ešte 2x a taktiež vyhrať 3x Slovenský pohár. Túžba sa zviditeľniť aj medzinárodne vyvrcholila ziskom bronzu v MEVZE (stredoeurópskej lige).
Trenérsky jste spjatý hodně s východním regionem Slovenska. Je to náhoda?
V danom regióne Slovenska - východe, som sa cítil vždy dobre. Projekt KDS šport Košice bola kombinácia výchovy vysokoškolákov, zamestnancov, doplnených profesionálmi. Podarilo sa aj v tejto kombinácii vyhrať slovenský pohár, získať bronz a striebro. Žial, kluby vtedajšieho Prešova, Humenného, Košíc dnes neexistujú. Prešov povstal opäť do ligy s novým subjektom. Vždy som bol klubovým trénerom . Nikdy sa nestalo, aby som nemal, alebo nezasahoval v spolupráci s inými do družstiev mládeže. Proste bolo to tak, že som si hráča často vychoval, alebo sme na neho pôsobili viacerí. Možnosť viesť družstvo v reprezentácii mládeže som mal aj skôr než v posledných rokoch, avšak pre veľký záber v klube, v ktorom som momentálne pracoval, to nebolo možné. Posledné účinkovanie u 20 bolo pre okolnosti covid 19 zastavené.